imroman

Už dva razy tento rok som prechádzal Bratislavou na preteky do Rakúska. Do tretice ale nejdem smerom na Viedeň a mierim do neďalekej Stupavy, kde sa koná podujatie s názvom Stupava MTB Trophy. Mojim pôvodným cieľom je kombinácia bikového maratónu a behu avšak nakoniec to skončilo predsa len trochu inak...

210 a 7000. Každému je asi jasné, čo znamenajú. Aj keď trochu nerád začínam iba číslami, tak sú to práve oni, čo každoročne lákajú odvážlivcov na pokorenie jednej z najextrémnejších tratí. Ďalším a podľa mňa rovnako dôležitým faktorom je skutočne výnimočná atmosféra celého podujatia. A keď sa po minuloročnom upršanom vydaní pridá aj krásne počasie tak jednoducho na 16. ročníku nie je o čom. Soľná komora opäť lákala na súboj. Či už so súpermi, vlastným časom alebo jednoducho iba s túžbou stihnúť prejsť trať v limite, ktorý je skutočne neúprosný...

Každý, kto aspoň trochu viacej jazdí na biku a snaží sa pomaly zlepšovať určite niekde tam hlboko dúfa, že bude mať možnosť zmerať sily s tými najlepšími. Práve takáto príležitosť sa naskytla tento rok, keďže majstrovstvá sveta v maratóne sa konali v neďalekom Rakúsku. A to skutočne na kráľovskej trati. Veď parametre 94 km a 4400m sľubujú poriadnu dávku „uphillu“ ako sa patrí plus niečo navyše..

Po fatranskom maratóne je toto ďalšie z tzv. povinných podujatí pre žilinských bikerov. A keďže Fatranský som vďaka MTB Trophy vynechal o to viac som sa tešil práve sem. Nielen na parametre 88 km a 2800 m ale najmä na charakter trate. Každodenné sledovanie počasia patrilo k tradičnej príprave a deň pred začiatkom bolo jasné, že sa opäť po 2 rokoch môžeme tešiť na extrém – jediné čo nebolo jasné, či v podobe tepla alebo vody...

Majstrák je len jeden. Tento rok status pripadol na FC maratón v Maríkovej doline. Trať v dĺžke 64 km s prevýšením cca 1700m nie je zrovna z kategórie klasických maratónskych, no všemožne skloňované slová a singloch a náročnosti sľubovali dostatočný zážitok. Navyše sa opäť na víkend začína zmrákať a je teda jasné, že sa nudiť nebudeme...

Zvyky by sa mali dodržiavať. A medzi tie jarné patrí určite účasť na tradičnej Šele, ktorá so svojou traťou, zabezpečením a atmosférou patrí medzi to najlepšie u našich západných susedov. Spolu s tým sa však už začal rysovať zvyk ďalší a tým sú vrtochy počasia spojené s týmto dátumom. Tých 91km a 2100m opäť nebude zadarmo...

Tak ako minulý rok, aj teraz som sa rozhodol radšej zahájiť sezónu až v Svätom Jure. Dôvod nájdete v minulom Katkovom reporte. Tunajšia trať je ale aj tak na úvod skutočné ideálna. Kratšia, rýchla a bez nekonečných stúpaní. Na 100 km „mordy“ bude ešte času dosť...

Sudety, ako sa zvykne ľudovo tento maratón nazývať, sú u našich susedov pojmom. Kto ich nedal , akoby ani nebol biker. Tento pretek je považovaný za najťažší v ČR. Ani tak nie parametrami 120 km a 3350 m, ktoré sami o sebe už niečo znamenajú, ale najmä povrchom trate a náročnými technickými zjazdmi, na čele s legendárnou „Hvězdou“, považovanou sa skúšku nielen techniky, no najmä odvahy. A tak sa 12.9. 2009 zúčastňujem aj ja 15. ročníka Specialized Rallye Sudety...

Tento maratón mi príde už celkom zbytočné predstavovať. V sobotu 5.9. sa totiž konal už jeho 15. ročník a za ten čas si stihol vybudovať silnú pozíciu. Pyšní sa prívlastkom najťažšieho maratónu na Slovensku a parametre 103 km a 3360 m hovoria jasnou rečou. Konkurovať mu mohol Horal so svojím pôvodným variantom Krejzi a legendárnou Kráľovou hoľou. To už je ale minulosť a o slovo sa hlási Dubnický Hard... 209 fotiek od roota

Merida Zelená stopa SNP, ako sa oficiálne tento pretek nazýva, patrí už medzi tradičné slovenské podujatia. Zúčastnil som sa predchádzajúcich 4. ročníkov a preto je to už s mojej strany akási tradícia. Počasie ale opäť vystrkuje rožky a tak hrozí, že sa zo zelenej stane skôr hnedá...

Hovorí sa, že človek nevstúpi dva razy do tej iste rieky, bahna. Minuloročná účasť na Oravskom maratóne vo mne zanechala taký „silný“ dojem, ktorý mi zabránil štartovať aj na tohtoročnom Súľovskom martýriu. Každopádne, tento rok vyzerala predpoveď počasia priaznivo a tak sa na poslednú chvíľu rozhodujem zúčastniť sa a dať tak Oravskej prírode druhú šancu... a spravil som dobre!

Väčšina maratónov má svoj charakter a tým pádom si ich spojíme s určitým prídavným menom. Dlhý, krátky, náročný, ľahký...no a po sobote 25.7. si ja osobne k slovu ťažký priradím Kellys Beskyd Tour. Nie je to dané len tradičnými parametrami ktoré tvoria dĺžka a prevýšenie (86 km a 3100m), ale je to najmä povrchom trate, kedy slovo Beskydy v názve je zárukou zjazdov, na ktoré sa len tak nezabúda.