Bicicleta BMC Teammachine SLR01 TWO, carbon/alb

Top model švajčiarskej značky zažil so mnou celú sezónu a tak si trúfnem povedať, aký skutočne je.

Skúste si tipnúť, aké správy mi začali chodiť, keď som zverejnil, že Pinarello Dogma F12 Disc som vymenil za BMC Teammachine SLR01 Disc Two. Veľa cyklistov zaujímalo, aké sú medzi týmito „raketami” rozdiely. To však nebude jediná téma článku, BMC najprv predstavím a ako to v poriadnom teste má byť, zameriam sa aj na praktické veci.

Ako sa s bicyklom z najvyšších priečok ponuky značky reálne žije, ako znáša denné používanie a časté tvrdé zaobchádzanie na pretekoch? Akú vyžaduje servisnú pozornosť, ako robustné je jeho vyhotovenie a ako fungujú komponenty z dielne BMC? Samozrejme nič nie je dokonalé a na BMC som objavil aj chybičky krásy, ktoré sa dajú zistiť len pri dlhodobom používaní.

Rozlúštenie názvu

Ak si otvoríte ponuku cestných modelov BMC v MTBIKER shope, uvidíte aktuálne možnosti. Tie drahšie kúsky a najvyššie modely je ideálne riešiť mailom cez zákaznícku podporu alebo osobne na predajniach. Pre ľahšiu orientáciu v ponuke cestných karbónových modelov stačí vedieť, že vyberať sa dá medzi aero modelom s názvom Timemachine, univerzálne ladeným strojom vhodnejším do kopcov Teammachine Road a na pohodlie zameraným endurance bicyklom Raodmachine.


Ďalej sa budem venovať len modelu, ktorý je predmetom tohto článku, pre pochopenie názvu stačí vedieť, čo znamenajú ďalšie prívlastky v názve. Rozdiel medzi verziou SLR a SLR01 je v použitom karbóne, „nula-jednotka” má okrem lepšieho materiálu aj interne vedenú kabeláž. V názve modelu býva aj slovné označenie FIVE, FOUR... ONE, čím menšie číslo, tým drahší bicykel. Nad všetkým trónia modely s prívlastkom LTD, čo sú „limitky”.

Najvyššie sady a cena

S týmito znalosťami sa dá názov môjho bicykla preložiť aj ako druhé, resp. tretie najvyššie vyhotovenie verzie Teammachine. Ak by som chcel bicykel za bežnú cenu 12 999 € označiť za voľbu z rozumu, stačí vysvetliť, že z modelov na top sadách stojí práve moje BMC so Shimano Dura Ace Di2 najmenej. Výbava SRAM alebo Campagnolo vychádza viacej, cenovka sa zastaví na katalógových 16 499 €.

Prezentované technológie

Okrem názvu si zaslúži preložiť aj popis bicykla. Pri ozrejmovaní interných marketingových pomenovaní začnem so skratkou ACE+, čo znamená, že rám bol navrhovaný a v úvodných fázach aj testovaný virtuálne. Pri modeloch SLR01 bol použitý Premium carbon, jednotlivé vlákna a vrstvy boli ukladané spôsobom s názvom TCC (Tuned Compliance Concept). Dobrý príklad Aerocore Designu sú špeciálne BMC aero košíky, dnes už klasikou je sedlovka v tvare písmemna „D".


Časť o skratkách uzavriem karbónovým kokpitom, ktorý je pre BMC charakteristický. ICS (Integrated Cockpit System) so zameraním na ľahkosť, tuhosť a aerodynamiku je zaujímavý svojím farebným vyhotovením.

Čo si cyklista nájde v krabici

Po dočítaní testu si odporúčam pozrieť aj unboxing, tak si najlepšie spravíte predstavu, ako je testovaný bicykel zabalený, čo všetko je z továrne už namontované a aké príslušenstvo je v cene. Na ďalšom obrázku sú detailne rozpísané všetky komponenty, preto bude jednoduchšie spomenúť, čo bicykel nemá.


Väčšina cestných bicyklov sa predáva bez pedálov, to je úplne bežné, no absencia wattmetra v tejto cenovej hladine môže byť pre niekoho prekvapením. Ja som to vyriešil tak, že ešte nejazdené kľuky išli z bicykla hneď dole, vymenil som ich za model s duálnym meračom. Prečo som neostal pri jednostrannom meraní a či mi riešenie značky Shimano prinieslo to, čo som očakával, spomínam v článku o svojich zlepšeniach v poslednej sezóne.

Ešte posed a vyrážam

Pred prvým výjazdom bolo treba nastaviť posed. Najväčšiu dostupnú veľkosť 61 nebolo problém prispôsobiť mojim rozmerom (asi 198 cm, „inseam" 98 cm). Využil som report z merania bikefitting. Sedlovku a predstavec som nemusel tlačiť do extrémov ako so svojím Pinarello F12 vo veľkosti 59. Sedlo jazdím vo výške asi 86 cm (uhlopriečka stred bicykla a sedlo), aj napriek tomu som ďaleko od limitu, ktorý je tam vyznačený. Prečo to opisujem takto detailne?

...toto BMC by som mohol označiť ako skutočného kamzíka...

Ak sú medzi čitateľmi „dvojmetráci”, ako som ja, tak si budú vedieť lepšie predstaviť, či im BMC bude stačiť, alebo budú hľadať značky, čo robia veľkosť 62 a viac. Predstavec mám teraz v rozmere 13 cm (bežne sa dáva 12 cm), na F12 som kvôli menšej veľkosti rámu musel jazdiť 14 cm. Šírka riadidiel 42 cm mi tiež príde dostatočná, najväčšie veľkosti bývajú občas osadené zbytočne širokými. Kto by si nebol aj napriek týmto informáciám istý a túži po značke BMC, aero model Timemachine Road v rovnakej veľkosti je vyšší a dlhší, takže može byť riešením.

Ľahkosť cítim stále

Jedna z prvých vecí, ktorú som si všimol hneď po prvých kilometroch, bola, že bicykel je oveľa ľahší, ako som bol zvyknutý pri svojej „F12tke”. Úspora v hmotnosti je približne 1000 g, čo je vo svete cestnej súťažnej cyklistiky veľký rozdiel. Pre istotu doplním, že tento rozdiel sa týka dvoch konkrétnych bicyklov, ktoré neboli osadené komponentmi rovnakej triedy.


Základné rozdiely boli najmä v sade (Ultegra vs. Dura Ace), riadidlách a predstavci (hliník vs. karbón) a najmä v pôvodne osadených kolesách (hliník vs. karbón). Dogmu som časom vylepšoval, ale aj tak ten pocit ľahkosti pri BMC bol citeľný, vlastne si ho užívam doteraz. Pre úplnosť informácie dodám, že hmotnosť testovaného modelu Teammachine bola hneď po zložení 7,14 kg (bez pedálov).

Pohodlie a tuhosť

A teraz to porovnanie starý vs. nový bicykel pri jazdení. V čom F12 vyhráva je filtrovanie nerovností a vibrácií. Kombinácia zvoleného karbónu a tvarovania rámu dáva eso do ruky Talianom a ani BMC im v tomto ohľade nemôže zatiaľ konkurovať. Občas sa na krátko posadím aj na bicykel úplne inej značky a podľa toho súdim, že pohodlie nie je slabosťou Švajčiarov, to len Pinarello odskočilo všetkým ostatným.

Keďže jazdím rámy najväčších veľkostí a zároveň poctivo trénujem a veľa pretekám, cítim sa dostatočne kompetentný posúdiť ich tuhosť. V tomto bode vyhlasujem remízu medzi mojim starým a novým bicyklom, oba rámy sú výborne tuhé a ani štvorciferné wattové hodnoty a mojich takmer 85 kg s nimi nedokážu citeľne pohnúť.

Prekvapivo na prvý pohľad subtílnejší rám BMC nemal problém ani na kritériu alebo v mnohých šprintérskych záveroch pretekov. Inak, absolútnu tuhosť dnešných moderných bicyklov môžu služobne mladší cyklisti brať za samozrejmosť, ja si však dobre pamätám, aké to je, keď v nástupe lieta stred do strán.

Vrchársky a zároveň aj aero

Či som sa rozhodol správne, že som zvolil univerzálny a nie aero model, sa posudzuje ťažko. Keďže som Timemachine nejazdil, tak to nedokážem porovnať. Rovnako subjektívne by bolo sa vyjadrovať k aero schopnostiam klasického modelu Teammachine, rozdiel pri porovaní by ukázali stopky alebo wattmeter.

Ak by som predsa nejaké pocity chcel spomenúť, toto BMC by som mohol označiť ako skutočného kamzíka. Zásluhu má na tom tuhosť, hmotnosť a aj geometria rámu. Viem si predstaviť milovníka kopcov, pre ktorého by tento model mohol byť ideálnou voľbou. Že nejde len o subjektívne vnímanie mi napovedá aj výsledok na čacovke do vrchu, ktorú som na BMC vyhral. Nespomínam si, že by sa mi to pred tým niekedy podarilo.


Na testovanom bicykli sa cítim dobre aj na rovinách. Tým, že pretekám, sa na priemernú rýchlosť 40 km/h dostávam celkom často. A aj laik vie, že s rýchlosťou stúpa dôležitosť aerodynamiky. Dobré pocity súvisia aj s posedom, na bicykel sa viem pekne „poskladať” a ani papierové vrchárske určenie nie je prekážkou pri osamotených únikoch po rovine.

Riadidlá a sedlovka

...kombinácia klasiky a moderných detailov, môjmu oku lahodí vyhotovenie kokpitu...

Karbónový kokpit nie je vždy výhodou, niektoré značky ho nevedia spraviť dostatočne tuhý a nie je nezvyčajné ani to, že je podobne ťažký ako hliníkový. Krajší vzhľad je potom jediný dôvod na vlastnenie, keďže hliníkové môžu mať tiež interné vedenie kabeláže a ergonomický tvar. To však nie je prípad riadidiel ICS. Na nedostatok tuhosti určite netrpia, čo som s nimi tento rok absolvoval, som už spomínal. Dobré je aj ich tvarovanie, príjemne sa držia vo vrchnom úchope a aj v spodných oblúkoch.


Jediná špecialita riadidiel je to, že od stredu sa do strán jemne zvažujú, takže pri meraní výšky posedu by som bral do úvahy aj nižšiu polohu pák. Tie je možné vycentrovať do roviny s riadidlami, úchop je tak pohodlnejší, uhol radiacich pák je optimálny, ich koniec je dobre prístupný aj pri jazde za „spodky". Vrátim sa ešte raz aj k sedlovke, ani pri vysunutí na jej limite netrpí na samovoľné klesanie a nie je ani príliš pružná, že by bolo vychyľovanie sa do strán až prehnané.

Rozdiel Ultegra vs. Dura Ace

Koho by zaujímal rozdiel medzi najvyššou a druhou najvyššiou sadou Shimano, tak je len v hmotnosti. Ultegra funguje rovnako dobre ako Dura Ace, ja som si pri brzdení, radení alebo šliapaní žiadny zásadný rozdiel nevšimol. Strach som mal z lesklého lakovania top verzie a skutočne sa tam časom začali objavovať škrabance. Lakovanie je však kvalitné a jemné škrabance sa nedostanú až na hliník, takže tieto chybičky krásy potom zbytočne „nesvietia”.

Kolesá na všetko

Príjemne som bol prekvapený aj z plášťových karbónových kolies DT Swiss ARC 1100 DICUT 50 mm. Pri svojej výške majú slušnú hmotnosť, ktorá je porovnateľná s mojím druhým setom kolies FFWD RAW. Exaktne som to síce nemeral, ale pri vážení celého bicykla (rôzne plášte a kazety) rozdiel nebol dramatický.

Výška a profil kolies DT Swiss ich predurčuje najmä na roviny, ale pekne idú aj v stúpaniach, možno aj práve vďaka keramickým ložiskám. Zrovna tieto kolesá som porovnával so základným hliníkovým modelom rovnakej značky, aké boli rozdiely sa dozviete vo videu.

Vzhľad je pre klasikov

Dizajn modelu Teammachine mi pripadá ako kombinácia klasiky a moderných detailov. Môjmu oku lahodí vyhotovenie kokpitu, ktorého lakovanie ladí s farbou rámu. Tvar rámu je presným opakom, ako má Dogma F12, prím tu hrá minimalizmus. V tejto cenovej kategórii je normálne, že kabeláž je kompletne vedená interne, ako celok to vyzerá hladko a čisto.

Z detailov, ktoré sa mi páčia, spomeniem ešte prekrytie závitu osiek kolies a pekne je vyriešené skrytie skrutiek na predstavci za gumenou záslepkou. Jednu takúto krytku som však už stratil, ako som to vyriešil a čo ma na BMC ešte hnevá, spomínam ďalej.

Ako odoláva času?

Ďalšiu gumenú krytku na predstavci som radšej podlepil obojstrannou páskou, ešteže boli v balení 2 ks. V tejto oblasti bicykla ešte ostanem. Biele lakovanie kokpitu má jednu predpokladateľnú chybu, pri jeho poškodení je vidieť čiernu farbu karbónu, takže drobné odery sa skôr ukážu.

Podobná situácia je aj s podložkou pod predstavcom, na hranách sú už vidieť malé oderky. Vznikli asi pri čistení ložísk hlavového zloženia, keď bolo treba demontovať kokpit. Z rovnakého dôvodu sú na toto veľmi citlivé aj farebne lakované sedlovky, BMC použilo čiernu klasiku.

Lákalo by ma vyskúšať, kam ešte dokáže výrobca posunúť vlastnosti takéhoto top bicykla...

Ďalšie nedostatky si nevybavujem, lakovanie rámu je veľmi kvalitné, pri pohľade na detaily je vidieť, že Švajčiari nikde nešetrili. Veľmi dobre hodnotím aj odolnosť povrchu, lak len tak ľahko niečo nepoškriabe. Karbón si so cťou poradil aj so spadnutou reťazou medzi rám a prevodníky, aj keď tam nie je žiadna prídavná ochrana.

Servis a údržba

Bicykel si po prvej sezóne nevyžadoval žiadnu extra pozornosť. Tým, že tento rok často pršalo, priebežne som čistil oblasť ložísk hlavového zloženia, ich ochrana je vyriešená dobre, špiny sa tam dostane minimum. Odkedy voskujem a opustil som klasické „čierne” olejovanie, klesla aj potreba umývania, rám sa dobre udržiava aj napriek matnému povrchu.


Časom mi vrásky možno spôsobí nalisovaný stred, ale to nebudem robiť sám a radšej sa zverím do rúk MTBIKER servisu. Servis by som uzavrel s tým, že Teammachine ani po celej dlhej sezóne netrpí na nejaké nechcené zvuky, nič neškrípe a ani nevŕzga. Aj toto je krása jednoduchého a klasického riešenia celého bicykla.


Úprimne sa priznám, že pri prechode zo značky Pinarello som nevedel, čo od BMC čakať a možno aj vďaka tomu som teraz tak príjemne prekvapený. Deklarované vlastnosti bicykla boli dodané, teší ma extra kvalita, rád sa o svoje veci starám a mám ich v dobrom stave a BMC mi ide v tomto v ústrety.

Ak na BMC Teammachine SLR01 Disc Two zostanem jazdiť aj na budúcu sezónu, budem viac ako spokojný. Jediná vec, ktorá mi vŕta v hlave, je porovnanie s aero modelom Timemachine. A vlastne ešte jedna vec. Na výstave som videl prototyp nového Teammachine, vyzeralo to na pridanie ďalších aero prvkov na takýto univerzálny model. V zvláštnom lakovaní bol k videniu aj na poslednej TDF, na výstave bol už v čierno-bielom dizajne, aký mám ja.

MOC modelu BMC Teammachine SLR01 Disc Two je 12 999 €. Ponuka cestných bicyklov BMC v MTBIKER shope nemusí obsahovať všetky dostupné modely u výrobcu, v prípade záujmu kontaktujte zákaznícku podporu.